Prehliadka historického centra Kremnice / Guided trip in historical core of Kremnica, Slovakia / Visite guidée historique de Kremnica, Slovaquie

Read this post with different photos in English

Budem vás sprevádzať cez najstaršie pamiatky Kremnicou, stredovekým mestom v srdci Európy. Mesto Kremnica má bohatú históriu za ktorú vďačí náleziskám zlata, ktoré sa dolovali stáročia vo vrchoch, ktoré ju obklopujú. Kremnické vrchy sú horským celkom v oblasti Slovenského stredohoria. Je to sopečné pohorie budované treťohornými vulkanitmi. Prevládajúce horniny sú andezity a ryolity. Najvyšším vrchom je Fľochová (1318 m). Pred tým, než sa vydáme na prehliadku, uvediem vás v krátkosti do histórie tohto mesta. 

Kremnický hrad počas Festivalu humoru / 

Kremnica Castle during Festival of Humor

KRÁTKA HISTÓRIA

Na základe nájdených zvyškov banského dreva v Šturci a ich analýzy, baníctvo existovalo v tejto lokalite už v roku 1050. Zlato sa dobývalo v povrchových baniach a neskoršie sa začalo dolovať hlbšie v podzemí, keď sa povrchové zásoby vyčerpali.

O osídlení regiónu sa zachovala povesť o jarabici, ktorú zostrelili páni z hradu Šášov. V jej hrdle našli zrnká čistého zlata. Začali prehľadávať celý kraj a našli zlato, ktoré začali dolovať. Tak kraj získal nesmierne bohatstvo, založenie mesta Kremnice a vznik obcí v okolí.

Množstvo skúsených baníkov a hutníkov, ktorí poznali nové metódy ťažby a spracovania rúd,  prichádzalo do kraja, ktorých národnosť bola zväčša nemecká. V r. 1312 prišiel na uhorský trón Karol Róbert z Anjou, ktorý bol pre slovenské baníctvo a pre mesto Kremnicu veľkým prínosom. V r. 1325 dal raziť nové mince – florény, ktoré sa stali pre svoju kvalitu a rýdzosť uznávané v celej Európe. V r. 1328 udelil osade Cremnychbana mestské práva a slobody a založil kráľovskú mincovňu. Táto mincovňa je v prevádzke takmer po 700 rokoch dodnes a slávne kremnické dukáty sa razili 551 rokov. Nové právne normy urýchlili rozvoj miest a panovník si vyhradil podmienku, aby správu Kremnice vykonávali len Nemci.

Kremnica bola oddávna mnohonárodnostným mestom. Časť obyvateľstva mala domáci pôvod, a mnohí noví usadlíci prichádzali z Talianska, Bavorska, Rakúska, Sliezska, Flámska a Čiech. Kremnica sa stala sídlom kráľovskej banskej a mincovnej komory spravujúcej až 12 stolíc. V najstaršom období spravoval mesto richtár a mestská rada. Neskôr pribudol 100-členný meštiansky výbor.

Najväčší rozkvet mesta bol prvé dve storočia jeho existencie. Mesto stálo na čele hospodárskeho a politického zväzku 7 stredoslovenských banských miest. Od konca 17. st. začal do činnosti mestských inštitúcií zasahovať štát a mesto postupne stratilo svoje práva.

Bohatstvo plynúce z banského a mincovného podnikania sa prejavilo aj na podobe Kremnice. Sídlom správy mesta a kráľovskej banskej a mincovnej komory bol novovybudovaný hrad koncom 14. storočia zabezpečený dojitým opevnením. Tu sa z bezpečnostných dôvodov uskladňovali zásoby drahých kovov a mincí. Stál tu hradný kostol, najstarší cintorín, väznica, fara a radnica. Vrstva mešťanov formujúca sa z ťažiarskych, hutných podnikateľov a úradníkov si vybudovala centrum pod hradným kopcom koncom 14. storočia. Na štvorcovom námestí vznikli gotické kamenné domy priechodového alebo sieňového (mázhausového) typu . V prvej štvrtine 15. st. bolo okolo námestia vybudované opevnenie s obrannými baštami a 3 mestskými bránami Hornou, Dolnou – ktorá sa dnes zachovala a Bystrickou (Malou). Do severozápadného rohu bola v 1. polovici 15. storočia premiestnená mincovňa tzv. nový komorský dvor s najdôležitejšími oddeleniami.  Za hradbami námestia sa formovali obytné štvrte baníkov, nádenníkov a remeselníkov. Podľa daňového súpisu z r. 1442 tvoril Kremnicu súbor budov v hradnom areáli ("Der Stadt"), opevnené námestie s 31 až 36 domami, 9 predmestských častí, banské a hutnícke zariadenia v dolinách Koler a Soler. Mesto malo asi 250 domov a 3500 obyvateľov. Gotické domy prešli renesančnou a neskôr barokovou prestavbou.

Lampiónový sprievod detí pod hradom na námestí

Lantern Parade of children under the castle in the square

V polovici 14. storočia sa v Uhorsku vyprodukovalo vyše 1000 kg zlata ročne, čo predstavovalo 80 % Európskej produkcie a 1/3 svetovej produkcie. Výrazne sa na tom podieľala Kremnica, minimálne polovicou produkcie so 400 kg zlata ročne. Od začiatku 16. st. a v 17.st. došlo k poklesu ťažby zlata a stagnácii mincovne a mesta. V 19. st. ťažba zlata klesala a po II. Svetovej vojne sa vyťažilo 85 kg zlata ročne. Hlbinná ťažba zlata bola ukončená v r. 1970. Mincovňa však svoju produkciu neprestala a razila mince nielen pre domáci obeh, ale aj pre iné štáty. Vďaka bohatej produkcii mincí, práci minciarov, medailérov a technológov, a nepretržitej skoro 700-ročnej prevádzky,  je ojedinelým zjavom a hrdosťou Slovenska. 

PREHLIADKA HISTORICKÉHO CENTRA

sa začína od Opevnenia mesta, kamenného múra, ktorý obkolesuje historické jadro Kremnice. Múr obkolesujúci územie približne 45 tisíc m²  postavili na začiatku 15. st. na základe rozhodnutia kráľa Žigmunda. Na južných nárožiach je spevnený dvoma kruhovými vežami – Červenou a Čiernou. V nižších častiach múrov na baštách sa zachovali formy kľúčových strieľní. Do mesta sa vchádzalo troma bránami – Dolnou, Hornou a Malou. Posledné dve boli asanované v r. 1872-80. Vďaka maliarovi Bélovi Angyalovi sa podarilo na konci 19. st. zachrániť Dolnú bránu aj s barbakanom. 

Tak, do námestia vstúpime cez Dolnú bránu a barbakan. Barbakan je predbránie, ktoré bolo postavené pred Dolnú bránu začiatkom 16.storočia. Celý tento objekt slohovo charakterizuje rannorenesančná plastika. Okrem typických fortifikačných znakov (kamenných chrličov, smolných nosov, nohavicovitých strielní), ide hlavne o polkruhový renesančný arkier. V hornej časti barbakanu je reliéf sv. Kataríny s mečom, držiacej erb mesta a štátu. Po stranách sú osadené kamenné platne so symbolmi zlata (slnko) a striebra(mesiac) s baníckymi emblémami. V 19.st. výzdobu doplnili plastiky baníka a minciara.   

Dolná brána s barbakanom / 

Lower Gate with Barbican

Pri vnútornom portáli barbakanu sú zamurované dva kruhové medailóny s reliéfmi cisára Ferdinanda I. a jeho manželky Anny z r. 1539. 

The internal barbican portal shows two circular medallions with reliefs of Emperor Ferdinand I and his wife Anna of 1539 (on the photo) when they visited the town

Hlavné námestie (rínok)

Centrálne situované hlavné námestie vzniklo pod mestským hradom v 14.st. Viacero pôvodných domov po II. Svetovej vojne asanovali, avšak väčšina pôvodne  gotických domov sa zachovala dodnes. K dominantám patria impozantný trojičný stĺp z r. 1765-72, františkánsky kláštor zo 17. st. a mincovňa. Námestie sa stalo kultúrnym, spoločenským a obchodným centrom mesta.

Pohľad na historické námesie z Kremnického hradu /

View of the historic square from Kremnica Castle

Dom č. 34/42

V západnej časti námestia je jeden z najhonosnejších meštianskych gotických domov v stredoslovenskom priestore. Na hlavný portál je nasadený bohato modelovaný oblúk. Podobný profil má aj trojdielne okno. Pôvod sa odhaduje okolo 15. storočia.

Dom č. 33/40

Dom so stredovekým jadrom časom nadobudol neskorobarokový palácový charakter. Vstupný polkruhový stĺpový portál nesie arkier a sochy Salvatora a Immaculaty. Na poschodí sa nachádza „zelená izba“. Reštaurátori odkryli maľovanú výzdobu ornamentov zelenej farby s renesančnou tematikou a neskorogotickou osnovou. Lunetové klenby a toskánske stĺpy pochádzajú zo 17. storočia. 

Prechodom cez portál a chodbou s klenbami sa dostanete do poľovníckej reštaurácie zriadenej v časti priestoru bývaleho kláštora. Táto reštaurácia ponúka nielen zaujímavé chutné menu s prijateľnými cenami, ale aj gurmánsky zážitok ktorý vás prenesie niekoľko storočí späť, hlavne pozerajúc sa na kópie poľovníckych obrazov približne z 18.-19. storočia.

Poľovnícka reštaurácia v priestoroch bývalého kláštora

The hunting restaurant located in the former monastery

Dom č. 32/38

Nepatrí medzi typické kremnické meštianske stavby. Nezvyčajne úzka budova vyrástla do výšky. Po r. 1662 až do polovice 19.st. patril rodine Freyseyssenovcov , obohatila sa klenba so štukovou výzdobou. Dom je obrazom neskororenesančnej meštianskej architektúry.

Stĺp sv. Trojice (morový)

Je jednou z najvýznamnejších barokových pamiatok na Slovensku. Bol postavený v rokoch 1765-72 kremnickým sochárom talianskeho pôvodu Dionýza Stanetiho a rakúskeho sochára z Brucku, M. Vogerleho. Hlavné poslanie pamiatky bola ochrana pred morovou nákazou. Mestské špecifiká predstavujú patróni baníkov a mesta – sv Barbora, sv. Katarína, sv. Kliment, s protireformačným nábojom  (sv. Anton Paduánsky, sv. Jozef, sv. František Xaverský). Ochrana proti moru je stelesnená sochami sv. Šebastián, sv. Rochus, sv. Karol Boromejský a sv. Rozália. Je vysoký takmer 22 m, v súsoší je 13 postáv svätých v nadživotnej veľkosti (2-2,5 m), 41 malých sôch, ktoré tvorí 28 putov – anjelov s telom a 13 serafínov, anielov s hlavičkou a 11 reliéfov. Sochy na vrchole predstavujú sv. Trojicu – sediaci Boh Otec, po jeho pravici Kristus, holubica symbol Ducha Svätého. Archanjel Gabriel má v ruke ľaliu, Immaculata Panna Mária stojí na zemeguli ovinutej hadom.

Kompozíciu námestia dotvára popri barokovom morovom stĺpe baroková fontána umiestnená v jeho severnej časti ktorá pravdepodobne je z dielne Dionýza Stanetiho. Meteorologický stĺp postavili začiatkom 20. storočia v ktorom je tlakomer a vlhkomer.

Baroková fontána s mincovňou/ 

Baroque Fountain with the Mint

Kláštorný komplex

Kostol sv. Františka

Kláštorný komplex začali stavať na mieste dvoch meštianskych domov v r. 1653. Kostol pripomína zdomácnené vzory protireformačných sakrálnych architektúr. Hlavný oltár so stĺpovou kulisovou architektúrou a pôvodne ústredným obrazom Stigmatizovaného sv. Franiška pochádza z 18. st.  Obrazy boli prenesené z Kostola Blahoslavenej Panny Márie, ktorý asanovali v r. 1880 na námestí pre zosun pôdy. Tieto obrazy zahrňujú aj veľký obraz Nanebovzatie Panny Márie, ktorý patrí k najvýznamnejším dielam Antona Schmidta, neskorobarokového maliara z oblasti banských miest. Kostol býva otvorený obyčajne len počas bohoslužieb a možno budete sklamaní keď zistíte, že niektoré originálne obrazy boli premiestnené do národných galérií zahrňujúc aj Stigmatizovaného sv. Franiška. 

Františkánsky kostol s morovým stĺpom / 

Franciscan church with Trinity column

Interiér Františkánskeho kostola / 

Interior of the Franciscan church 

Kláštor

Na ľavo od kostola bol kláštor pôvodne dvojpodlažný. Funkčná architektúra štvorkrídlového kláštora má v starších podlažiach rannobarokové lunetové klenby. Tretie podlažie nastavili po roku 1703. O tridsať rokov neskôr vzniklo kláštorné krídlo pri hradbách. V bašte opevnenia zriadili františkáni knižnicu. V súčasnosti kláštor je opustený a chátra.

Loretánska kaplnka

V období, keď Františkánsky kostol už nepostačoval množstvu ľudí, ktorí ho navštevovali, bolo potrebné rozšíriť ho. Bratia františkáni v r.1749 kúpili od Antona Körmendyho a jeho manželky Zuzany Eutrozíny dom, ktorý priamo susedil s kostolom. Františkáni do neho priniesli z talianskeho Loreta sochu Panny Márie Loretánskej, Čiernej Madony, ktorej je kaplnka zasvätená. Spolu s čiernym Ježiškom sú odetí do zlatého rúcha a obaja majú zlatú korunu. Čierna Madona je zahalená do modro-červenej látky prehodenej cez hlavu.

Kaplnka zaklenutá troma poliami pruskej klenby je spojená s loďou kostola a má aj samostatný vchod z námestia. Na stĺpovej architektúre oltára s loretánskou chyžou je rokoková ornamentalika. Za Loretánskou kaplnkou je františkánska sýpka so zachovanými nástennými maľbami.

Kaplnka býva obyčajne otvorená počas dňa. Keď som ju navštívila naposledy, v apríli 2015, Čierna Madona už tam nebola a kaplnku zatvorili pred večerom, okolo 17 hod., preto s turistami v neskorších hodinách sme nemohli vidieť jej interiér.

Loretánska kaplnka s Čiernou Madonou / 

Loretto Chapel with Black Madonna

Pre tých, ktorí sa zaujímajú u sošku Čiernej Madony zahalenej do tajomstiev a legiend, porrite si nasledujúci príspevok.

Mincovňa

Spomína sa od r. 1442 a je jednou z najstarších nepretržite vyrábajúcich podnikov na svete. Mincovňa mala pôvodne charakter gotickej obrannej pevnosti začleneného do mestských hradieb. V priebehu času došlo k neskorším úpravám v rôznych slohoch. Najstaršou a najvzácnejšou je Nový komorský dvor, pôvodne jednotraktové budovy zoskupené okolo ústredného dvora. V priestoroch starej raziarne mincovňa založila expozíciu mincovej techniky.

Mestský hrad

Bol ako ojedinelá architektonická pamiatka stredovekého osídlenia vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Tvorí ho súbor stavieb zo 14.-15. storočia. Dominantnou stavbou je Kostol sv. Kataríny. Karner z 1. polovice 14. st. mal dve funkcie. Spodná časť objektu slúžila ako kostnica (najstarší objekt komplexu) a vrchná ako kaplnka. Steny kaplnky sú zdobené gotickými nástennými maľbami znázorňujúce scény zo života sv. Erazma. Severná veža z 2. polovice 14.st. s mostom chránila vstup do hradu zo severu. Banícka bašta je pôvodne polkruhová bašta opevnenia. Hodinová veža bola postupne nadstavovaná, dnes je tam expozícia Kremnické zvony a zvonolejári. V minulosti v jej najvyššej časti pôsobil strážnik, ktorý pozoroval pohyb nepriateľov približujúcich sa do mesta. Južná veža tzv. farská spája vstupným schodiskom hrad s mestom. Radnica zo 14. storočia je najväčšou svetskou stavbou hradného areálu. Koncom 19. st. bola pôvodne 5 podlažná, v dôsledku statického narušenia bola znížená o dve poschodia. Do súčasnosti si zachovala len suterén a prízemie. Mestská rada v nej zasadala do r. 1560. V súčasnosti je tu expozícia Barokové plastiky, niektoré pochádzajú od Stanetiho zo zbúraného Kostola Panny Márie na námestí.

Pohľad na mestský hrad zo severu, v popredí Karner

View of the town castle from the north, Karner in the foreground 

Kostol sv. Kataríny vznikol pôvodne v 13. st. Zachované sú bohaté tvaroslovné články – architektonická výzdoba s kučeravými listami a kolienkovými konzolami ako aj motív baldachýnov. Poukazujú na spojitosť bohatej Kremnice s dobovými kultúrnymi centrami, s okruhom svätoštefánskej viedenskej stavebnej huty v 14.st. Figurálne kamenné reliéfne fragmenty s polychrómiou je vysokokvalitná pamiatka „parléřovského“ sochárstva, ktorá bola pravdepodobne dovezená zač. 15.st. s pôvodom zo Žigmundovského paláca v Budíne. Neskorogotickú etapu predstavujú klenby vytvárajúce zvláštne pätky a lastovičie chôsty, ktoré boli charakteristické pre rakúskych staviteľov. Renesančné úpravy veže sa konali po požiari a je zastúpená renesančnou kazateľnicou. V kostole je aj trojica neskorogotických sôch, súbor náhrobných dosiek a kamenných epitafov. Samostatná socha Immaculata z 2. polovice 18.st.pravdepodobne pochádza z dielne morového stĺpa.

Otváracie hodiny na hrad pre verejnosť sú obyčajne do 17:30 v letných mesiacoch počas týždňa okrem pondelkov. V zime je hrad otvorený do 16:30 okrem pondelkov a nedieľ. 

Bellov dom č. 14/2

Na základe neskorogotických článkov ho možno zaradiť do 15. storočia. Na dome je pamätná tabuľa hudobného skladateľa Jána Levoslava Bellu, ktorý tu býval v rokoch 1869-91.

Bellov dom / Bella´s House

Dom č. 542/3 s diamantovou klenbou

Dom komorského grófa je rozsiahly poschodový objekt s neskorogotickým vstupným portálom vznikal postupnými prístavbami k staršiemu domu. Masková konzola s diablom na južnej fasáde sa datuje do roku 1488. Na fasádach a i vnútri domu sa zachovali aj ďalšie gotické kamenné portály. V r. 1520 tu dodatočne domurovali diamantovú klenbu, ktorá dala celému domu dnešný názov. Povesť hovorí, že kedysi tu bývala bohatá, ale skúpa meštianka. Dnes je toto sídlo známe ako dom slovenského husľového virtuóza Petra Michalicu, miestom konania festivalu Hudba pod diamantovou klenbou.

Radnica  - Dom č.1

Pôvodná radnica sídlila na Mestskom hrade až do požiaru v r. 1560. Budova dnešnej radnice vznikla v 2. polovici 14. st., neskoršie bola prestavaná v neskorobarokovom štýle s prvkami klasicizmu. Budovu zdobí balkón na masívnych konzolách s postavou Justície na kovanej mreži. Reprezentatívnu stavbu dopĺňa široké nástupné schodisko. V exteriéri sú zachované originálne neskorogotické omietky s výzdobou, okná, arkier. V interiéry sú vzácne príklady rebrových klenieb a stredovekých sedílií (výklenok so sedadlom).

Radnica (na pravo), Bellov dom (v strede) a časť morového stĺpu (na pravo) na námestí

City Hall (right), Bella house (center) and a part of Plague Column (right) on the square

Neskorogotický dvojtraktový (dojposchodový s pivnicou) meštiansky dom

Jeden z prvých kamenných domov na námestí . V dome s barokovým interiérom sídli mestská fara.  

Dom č. 4/7

Patrí medzi najkompletnejšie zachované neskorogotické palácovité patricijské meštianske domy. V interiéri sa nachádza povestná diamantová klenba. Patril bohatému mešťanovi, ktorý mal pôvabnú manželku, ktorú však celý život podvádzal.

Dom č. 8/15

Postavený v 2. polovici 16. storočia,  bol doplnený prístavbami a nadstavbou z 19.-20. storočia. V historickej časti domu sa nachádza Café Restaurant nesúci meno slávneho zlatého dukátu - Floren - ktoré dal raziť kráľ Karol Róbert. 

Café Restaurant Floren v historickom dome zo 16.storočia

Café Restaurant Floren in a historic building from the 16th century

Domy č. 10/19 a 11/21

Sú časťou pôvodnej gotickej radovej zástavby južného ramena.  Zatiaľ čo v hornej časti námestia sa utvárali voľné parcely so samostatnými meštianskymi domami, blokové spojenie domov v južnej časti predstavuje v stredovekej Kremnici špecifické riešenie. Podmienila to potreba vzájomného podoprenia stavebných konštrukcií v náročnom svahovom teréne. Dvojtraktovému dvojpodlažnému domu  č. 10/19 dominuje veľká hĺbková sieň – mázhaus. Nad ním sa na poschodí nachádza na západnej strane rekonštrukcia gotickej pece. V súčasnosti sa tu nachádza numizmatická expozícia Múzea Národnej banky Slovenska. V dome č. 11/21 je administratíva Múzea. V interiéroch sa zachovali renesančné prvky – kované zábradlie a dvere s intarziou (obrazec z drevených dýh). Koncom 19. st. tu bola lekáreň až do r. 1992 s rannobarokovým kazetovým stropom.

Pozrite si ďalšie detaily prehliadky Kremnice TU. 

(Zdroj: Bedeker – Kremnica a okolie 2010; Krahule - raj pre turistov, 2014; Časopis farnosti Kremnica, ročník 7, mariánske číslo 2011, s.26)