Najproduktívnejšie obdobie Kremnice sa datuje do 14. a 15. storočia, kedy dosahovala ročná produkcia zlata v meste vyše 400 kg, čo predstavovalo desatinu celkovej produkcie vo svete. V kráľovskej kremnickej mincovni sa razili aj Kremnické dukáty považujúce sa za najtvrdšiu menu Európy. Postupne, ako kremnické zlato putovalo do pokladníc vládcov Európy, v Kremnických vrchoch ostali len nepatrné zásoby, čo sa preukázalo nerentabilné pri ďalšej ťažbe. Ťažba zlatých a strieborných rúd bola tak ukončená v r. 1970.
Za slávu a bohatstvo sa však musí platiť daň. Severozápadne od Kremnice je jedinečná lokalita Šturec, prepadlisko, ktorého vznik sa odôvodňuje niekoľkými faktormi - geologickou stavbou, banskou činnosťou a nakoniec zemetrasením v roku 1443. Došlo k zasypaniu časti bane s počtom obetí podľa rodinných kroník od 90 do 450 baníkov. Na okraji priepasti, nápis na pomníku nás vtiahne do dávnych čias :
" Všetkým baníkom ktorých slnko života navždy zapadlo v mene slnka, symbolu zlata, bohatstva a slávy iných "
" To all the miners whose sun of life has forever been set in the name of the sun, the symbol of gold, for the wealth and glory of others "
(Epitaph on the monument)
Pomník obetiam baníckeho nešťastia v r. 1443 na Šturci pri Kremnici / Monument to the victims of the mining disaster in 1443 at Šturec near the town of Kremnica, Slovakia
